Myslím si však, že toho mám veľa povedať, najmä ľudom vo svojom veku. Ja som už fakt v živote prežila rôzne veci...príjemné aj nepríjemné...situácie, v ktorých som naozaj musela doslova prerážať múry, nielen pre mňa, ale aj pre iných.
Je veľmi ľahké vzdať sa...ale ťažšie je prerážať tie múry. Hlavne, keď máte pocit, že tie múry vás obkolesujú zo všetkých strán....
Zivot je už raz taký..raz sme dole, raz sme hore. Čo však určite každý máme je svoje klbko snov. Chceme, aby sa tie naše splnili, ale niekedy sú až tak veľmi zapletené, že nevieme akú niť potiahnuť, aby sa uvoľnili. Pokúsiť sa potiahnuť niť je asi tá najťažšia vec, pretože nevieme, či je tá správna a či tým ešte viac nezamotáme tie daľšie sny, ktoré ešte čakajú na svoje odmotanie.
Moje klbko snov je veľké a vždy bolo. Niekedy som ja potiahla za tú nesprávnu niť, často ju niekto iný prestrihol ešte predtým, než sa presvedčil, že moje klbko je rovnaké ako to jeho.
Z môjho klbka pomaly ubúda, ale ešte stale je dosť veľké. Je dosť veľké nato, aby som ho odložila do nejakej zásuvky...ešte nie...ešte je príliš skoro.
Nebojte sa potiahnuť niť - kto neriskuje,nezíska
Nedovoľte,aby vám niekto niť prestrihol - vaše klbko je vzácne a nikto nemá právo s ním zaobchádzať okrem vás
Nikdy neodložte svoje klbko do zásuvky - život ponúka veľa, nezmeškajme ani jednu šancu
Vždy si svoje klbko opatrujte - nenechajte, aby vám ho niekto ukradol alebo zničil. Keby sa stalo, že sa vám rozpletie a stratí svoju formu, nezúfajte...vždy je spôsob ako všetky nite znovu zapliesť.
Vždy majte, čo možno najväčšie klbko - viac nití znamená viac možností
A na záver....keď už bude vaše klbko celé rozmotané a už nezostane nič..môžte byť spokojní, lebo ste využili všetky šance, ktoré život ponúkol a bojovali ste za svoje sny a ciele...a to je tá najťažšia úloha v živote.
