Moji hrdinovia

Autor: Denisa Samková | 20.5.2011 o 19:33 | (upravené 20.5.2011 o 19:41) Karma článku: 6,71 | Prečítané:  1151x

Nebolo to tak dávno, čo som snívala o svojej budúcnosti. Vlastne, každý deň prídu nové sny, ciele, pohľady a názory na svet. Nebolo to tak dávno, čo som ako dieťa mala naivné predstavy. Nebolo to tak dávno, čo som hľadala zmysel svojho života. Nebolo to tak dávno, čo som bola presvedčená, že idem správne. Stále niečo hľadám, ale myslím, že každý deň toho veľa nachádzam.

Ako dieťa som si myslela, že človeka robí človekom úspech a keď ho všetci ľudia uznávajú a chvália. V mojich predstavách rezonovala potreba byť v živote úspešná, uznávaná a všade známa, dobre vyzerať a vždy sa usmievať. V mojom detstve všetko bolo o nejakom dokazovaní, dokazovaní toho, že napriek tlaku prostredia a systému ako je spoločnosť nastavená, môžem byť tiež úspešná. Odvážim sa povedať, že celých 15 rokov som žila predstavou, že vždy musím byť vo všetkom najlepšia. Na základnej škole som vždy musela urobiť úlohy navyše, povyhrávať všetky súťaže, byť všade prítomná, kandidovať na predsedu školského parlamentu hoci sa predsedom stávali najstarší žiaci,ale toto všetko sa mi aj podarilo.

Určite každého človeka poteší, keď je úspešný a uznávaný. Ale za čo uznávaný? Za to, že každý deň nahodí pokrytecký úsmev? Alebo za to, že podrazí priateľa, aby sa dostal na piedestál on?

Už som z toho našťastie vyrástla. Už nehľadám úspech, ktorý mi nič vnútorne neprináša. Uspech, ktorý je iba o vyhrávaní a dokazovaní niečoho...

Pozvala som kamarátku na zmrzlinu, lebo sa mi zdala divná.....a povedala mi, že nenávidí otca a že umiera v nemocnici,ale nedokáže za ním ísť

Na konferencii som sa prihovorila človeku, ktorý bol počas celého stretnutia tak ticho a zamyslený....a na konci týždňa mi povedal, že ako dieťa bol viackrát  zneužívaný

Nebola som na oslave, na ktorú som sa nenormálne tešila.....lebo kamarátka mi povedala, že  ide k psychológovi a bojí sa, tak som išla s ňou držiac ju za ruku

Išla som nepripravená na súťaž, ktorú som veľmi chcela vyhrať...lebo kamarátka bola na dne a ja som sa s ňou celú noc rozprávala.

Vždy som sa bála hovoriť pred veľa ľudmi...postavila som sa  pred 80 ľudmi, ktorý nepochopili význam stretnutia a celý čas iba kritizovali a povedala som svoj názor.

Išla som na pizzu s Tomášom......povedal mi, že má problém spriateliť sa s niekým

Nešla som dva týžden pred maturitou do školy....pretože som celý čas presedela pri kamarátke v nemocnici...dôvod-sebapoškodzovanie z nedostatku sebavedomia

Písala som príspevky ohľadom ľuských práv.....napísali mi traja homosexuáli, že som im pomohla pozerať sa na seba s úctou a hrdosťou

Idem na Gay Pride........lebo stojím za tými, ktorí to nemajú v živote ľahké.

O tomto je podľa mňa úspech, nie o tom aké mám auto alebo či som najlepší v práci. Život je o ľudoch, o každom z nás. A každý z týchto spomenutých ľudí, každá situácia mi ukázala na čom vlastne záleží a otvorila mi oči. A úspešní sú všetci títo spomenutí, lebo sa nebáli priznať svoje slabé stránky a nenahadzovala ten istý úsmev každý deň.  Dnes už presne viem kto som a kam smerujem.Ďakujem vám všetkým...ste moji hrdinovia!

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NDS priklepla Doprastavu zákazku bez súťaže, vraj aby diaľnica neskončila v poli

Súčasťou združenia sú aj Strabag, Váhostav a Metrostav.

DOMOV

Lekári neurčujú správne príčinu smrti. Pochybili až v štvrtine

Príčina sa stanovuje na základe obhliadky a dostupných informácií.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.


Už ste čítali?